Závislosť na hazardných hrách

03/08/2019

Je pravdou, že človek, ktorý hrá, stráca pojem o čase, prestáva žiť reálny život, viem že to znie divne, ale je to tak. Predstavte si že ráno vstanete, prídete do práce, a už sa tešíte, ako sa opäť vrátite do iného sveta. Nie sú vôbec výnimkou situácie, kedy ráno vypínate počítač, notebook, poprípade tablet či telefón a balíte ho do tašky. Niektorí ľudia sa tomu oddajú tak, že už je návrat do normálneho života veľmi zložitý.

Závislosť na hazardných hrách – skutočná hrozba

Téma ktorá zaujíma asi každého rodiča. Spôsobujú počítačové hry závislosť? Koľko je bezpečný čas, po ktorý sa deti môžu hrať a nestanú sa závislými? Sú rizikom len hracie automaty alebo sa treba báť všetkých online hier?

Ak sa chceme baviť o závislosti, je potrebné si ju v prvom rade definovať. Mnohé fenomény, ktoré totiž závislosťou nie sú, sú za ňu často zamieňané. Prvým pojmom, ktorý je treba si určiť, čiže nadmerné, hranie. Toto hranie ešte nie je závislosťou – je akýmsi medzistupňom medzi bezproblémovým hraním a závislosťou. Dá sa povedať, že väčšina hráčov označovaných za závislých spadá práve do tejto kategórie a skutočná závislosť sa u nich nikdy nerozvinie.

Na to, aby sme mohli hráča považovať za závislého, je potrebné aby naplnil týchto 6 kritérií :

• Význačnosť (aktivita sa stáva najdôležitejšou v živote hráča)
• Zmeny nálady
• Abstinenčné príznaky
• Tolerancia (vyznačuje sa potrebou dlhších dôb hrania)
• Konflikt s ďalšími činnosťami v živote hráča (vedie ku konfliktom napr. s rodinou)
• Relaps (návrat do problémového správania po bezproblémovom období)

Z hľadiska dôležitosti je najvýznamnejším kritériom práve konflikt – jeho prítomnosť pomáha identifikovať, či ide u detí o len nadmerné hranie alebo už o závislosť. Vedecké štúdie prekvapivo ukazujú, že podiel takýchto detí je menší, ako by sa dalo čakať – ide iba o 1% z celkového počtu.

Keď sa teda bavíme o závislosti, väčšinou tým myslíme excesívne hranie. V tomto prípade ide o hranie, ktoré zo života dieťaťa vytláča jeho ostatné aktivity. Nedá sa pritom hovoriť o závislosti – ide skôr o problematiku životného štýlu dieťaťa. Ak dieťa trávi pri počítači väčšinu svojho voľného času, rodičia by mali zasiahnuť – pre jeho zdravý vývin je totiž potrebná rozmanitá paleta aktivít. Úplné vypustenie hrania však tiež nie je riešením. Stačí, ak doba hrania neprekročí 1/3 voľného času dieťaťa.

Príčiny toho, čo vedie dieťa k excesívnemu hraniu a v extrémnych prípadoch až k závislosti, sú rôzne. Typickým dôvodom je nedostatok spoločenskej pozornosti od rodiny a priateľov. Ďalej to môže byť odmietnutie dieťaťa skupinou rovesníkov, prípadne pocity osamelosti. Takéto deti venujú zvýšený čas internetu a hrám ako náhrade za sociálne vzťahy, ktoré v reálnom svete nefungujú. Hry sú v takomto prípade následkom či priamo únikom pred problémom, nie problémom samotným.

Iným dôvodom je nedostatočne štruktúrovaný čas dieťaťa – od čo možno najnižšieho veku dieťa potrebuje jasne definované hranice, koľko času môže tráviť s technológiami (mobilné telefóny nevynímajúc). Okrem toho je potrebné ho podporovať, aby si vytvorilo širokú paletu záujmov, nielen používalo technológiu.

Závislosť na on-line hrách?

Online kasíno hry, pri ktorých ľudia trávia aj desiatky hodín týždenne, nie sú z hľadiska závislosti zďaleka tak nebezpečné, ako sa niekedy usudzuje. Psychológovia z Masarykovej univerzity po skúmaní dát 9500 hráčov zistili, že známky skutočné závislosti vykazujú len jednotky percent. Zároveň ale upozorňujú, že ak niekto závislý je, môže byť liečba zložitá, pretože ide o nový a špecifický jav. Výsledky výskumu vo štvrtok univerzita poskytla novinárom.

Online kasíno hry umožňujú prostredníctvom internetu konfrontácii alebo spoluprácu s inými skutočnými hráčmi, nielen s umelou inteligenciou počítača. Z výskumu medzi členmi hernej komunity vyplýva, že hry môžu zlepšiť náladu alebo uľaviť od starostí, rovnako ako knihy, hudba a televízia.

Kto je na vine?

Hry samotné môžu za vznik závislosti minimálne. Ak sa niekto do problémov dostane, je to skôr preto, že na to mal psychologickej predpoklady.

Tiež obavy, že hráči prenesú násilné rokovaní z počítačovej obrazovky do ulíc, je vraj potreba mierniť. Hra užívateľa nijak neovláda. Ak sa niečo také stane, dotyčný by to veľmi pravdepodobne urobil aj bez toho, že by zlé rokovania videl v počítači.

Pobyt vo virtuálnej realite hry niekedy pomáha prekonať zložitú životnú situáciu, napríklad keď mladí ľudia prechádzajú z jedného stupňa školy na druhý a ich sociálne okolí premieňa. Až nadmerný a dlhodobý pobyt pri počítači môže uškodiť sociálnemu životu a zdraviu, ktoré utrpia nedostatkom čerstvého vzduchu a pohybu. Ani vtedy ale ešte nutne nemusí ísť o závislosť.

Psychológovia budú v skúmaní náruživých hráčov pokračovať. Preto hľadajú také, ktorým ich koníček už prerástol cez hlavu a chcú sa liečiť, prípadne sa už lieči. Pretože závislosť na hrách zrejme pribudne ako nová psychiatrická diagnóza, chcú výskumníci svojou prácou pomôcť nielen závislým hráčom samotným, ale aj terapeutom, ktorí ešte len hľadajú vhodné spôsoby liečby.